Preskočiť na obsah Preskočiť na ľavý panel Preskočiť na pätičku

Osobnosti a rodáci

bizmayerIgnác Bizmayer (∗20.4.1922 – †15.08.2019)

Narodil sa v tesárskej rodine, v prostredí, kde mala habánska džbankárska tradícia silné korene. V roku 1936 prišiel na keramickú školu v Modre. Tam pracoval aj po vyučení ako maliar vyrábaného sortimentu. Od roku 1957 sa osamostatnil a svoje tvorivé zámery napĺňal v Modre – Harmónii. Poeticky podmanivé exponáty z jeho dielne zdobia galérie, múzeá a výstavné siene doma i v zahraničí. Jeho neopakovateľné majstrovstvo a vklad do pokladnice kultúrneho bohatstva bol v roku 1982 ocenený udelením čestného titulu národný umelec.

Ing. Jozef Greguš (∗23.07.1916 – †16.05.1967)

Po absolvovaní štúdií v Bratislave, v Mělníku a Nitre sa profesionálne zaoberal problematikou vinohradníctva. Od roku 962 prednášal na PdF UK v Trnave. Je autorom článkov o ošetrovaní novozaložených viníc, o mechanizácii obrábania pôdy vo vinohradoch, o reze a štepení.

hanakovicPhDr. Štefan Hanakovič (∗20.08.1931 – 10.06.2020)

Je popredným slovenským knihovníkom a bibliografom. Má za sebou bohatú publikačnú činnosť v oblasti knihovníctva a vedeckých informácií. Položil základy a veľkou mierou prispel k napĺňaniu koncepcie časopisu Knižnice a vedecké informácie. Od apríla 1993 je riaditeľom spolku sv. Vojtecha v Trnave. V súčasnosti žije v Martine.

Rudolf Hrčka (∗01.12.1924 – †11.2003)

Bol vynikajúci stolný tenista, tréner a rozhodca. Je činným rozhodcom mnohých domácich i medzinárodných podujatí.

Alojz Kormúth (∗5.7.1926 – 11.07.2015)

Alojz Kormúth sa vyučil za strojného zámočníka a v roku 1948 ukončil Majstrovskú strojnícku priemyslovku. V strojárskej profesii pracoval celý život. Až do odchodu na dôchodok v roku 1986 pracoval ako dispečer v Elektromontážnych závodoch v Bratislave. Svoju športovú kariéru začínal ako 16-ročný u Saleziánov na Miletičovej ulici, kde sa schádzali chlapci z periférnych častí Bratislavy. Učarovala mu ľahká atletika. Obľúbil si hod diskom, vrh guľou a hod oštepom. Bol i výborným futbalistom v doraste ŠK Ružinov a veľký talent prejavil i v stolnom tenise. V rokoch 1943 – 44 získal titul Majstra Slovenska v kategórii dorastencov. V roku 1946 prekonal slovenský rekord v hode diskom, a potom ešte dosiahol 12 rekordov v tejto disciplíne, 3 krát prekonal československý rekord. Jeho športovú kariéru znepríjemňoval pozostatok z vojny – črepina z granátu v chodidle. Vojenskú službu absolvoval v Armádnom telovýchovnom klube. V roku 1950 sa umiestnil na Majstrovstvách Európy v ľahkej atletike v Bruseli na 6. mieste v hode diskom a na jeseň toho roku vytvoril československý rekord. Svoju špičkovú pretekársku dráhu skončil v roku 1964 a odvtedy sa venoval trénerskej a rozhodcovskej činnosti. Titul Majstra športu dostal z ideologických dôvodov až po 10-tich rokoch dosahovania popredných pretekárskych úspechov, hoci jeho výsledky tomu nasvedčovali už skôr.

Ing. Eduard Pikna, CSc. (∗7.2.1923 – )

Narodil sa 7.2.1923 v Košolnej. Zaoberal sa výskumom a vývojom tavív pre automatické a elektrotroskové zváranie. Je autorom 18 patentovaných vynálezov.

Doc. Ing. Jozef Poláček, CSc (∗25.8.1937 – )

Je zakladajúcim členov slovenského zväzu fotografov. Svojimi prácami sa prezentoval na mnohých výstavách doma i v zahraničí.

Ing. Štefan Tajcnár (∗5.1.1922 – neznáme)

Pracoval vo výskumnom ústave tabakového priemyslu v Bábe, kde v roku 1951 zistil a analyzoval príčiny chorôb tabaku. Výsledky aj knižne publikoval.

Jozef Vavro (∗7.3.1957 –)

Po absolvovaní strednej umeleckej školy v Kremnici pokračoval v štúdiu na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, kde bol promovaný na akademického sochára. Od roku 1981 žije v Nemecku a venuje sa umeleckému kováčstvu.

sochySpomenúť však musíme aj ľudového rezbára Jozefa Bačíka, ktorý tu v 30-tych rokoch vyrezal krásny betlehem a atribúty Kristovho umučenia. Tie sa nosievali na procesiách. Výtvarne nadaný umelec maľoval ochotníkom kulisy.
Veľmi zaujímavým človekom v obci bol František Ježovič
. Z betónovej zmesi modeloval postavy z národnej histórie, rozprávkového sveta, ale aj iné alegorické výjavy. Desiatky jeho výtvorov zapĺňa dom, kde až do svojej smrti žil.

 

image_pdfimage_print