Insígnie a história obce
Obecné zastupiteľstvo v minulosti overovalo listy pečaťou. Sú známe 3 pečate, ktoré sa zachovali v listoch v archívoch. Na obrázku vidíte vyobrazenie historických pečatí.
Platným erbom obce Košolná je v zelenom štíte strieborný vinohradnícky nôž, sprevádzaný dvomi zlatými strapcami hrozna. Vlajka obce pozostáva z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách – zelenej, bielej, zelenej, žltej a zelenej. Vlajka má pomer 2:3 a je ukončená 3 cípmi, t.j. troma zástrihmi siahajúcimi do tretiny jej listu.
PRVÁ ZMIENKA O OBCI
Pri predstavení obce Košolná a jej histórie nemôžeme hovoriť o vzniku ale o prvej písomnej zmienke. Prvý písomný záznam nehovorí o vzniku ale o existencii a teda to znamená že obec už nejakú históriu za sebou mala. V každom prípade týmto písomne preukázateľným medzníkom je rok 1296. Obec vystupuje v dokumentoch pod rôznymi názvami. Z názvov obce je vidieť vplyv jednako maďarskej ale i nemeckej kolonizácie.
DÁVNA MINULOSŤ
Prítomnosť človeka na území obce je doložená archeologickým nálezom piatich bielo patinovaných pazúrikových čepeľových škrabadiel s retušovanými hranami v polohe Pod borom. Tento nález patrí do obdobia gravettskej kultúry mladšieho paleolitu (staršia doba kamenná, približne 23000 – 15000 rokov pred Kristom.
Skončenie poslednej doby ľadovej okolo 10000 rokov pred Kristom spôsobilo, že človek prestal migrovať a začal sa usadzovať. Doba, ktorá nastala je nazývaná historikmi mladšia doba kamenná – neolit. Pri hranici s katastrom Suchej nad Parnou sa našiel zlomok ženskej plastiky a lichobežníková kamenná sekierka s asymetrickým zbrúsením datovaná do obdobia 3800 až 2900 pred Kristom.
Záverom možno povedať, že obec Košolná patrí do miesta, kde bola silná koncentrácia osídlenia v mladšej a neskorej dobe kamennej.
NEDÁVNA MINULOSŤ
Nedávna minulosť je obdobie v 13. storočí keď obec Košolná bola bezprostredne pri vnútornej hranici obranného pásu kmeňa Sikulov a Pečencov, ktorí nedôverovali príslušníkom staro-usadlému obyvateľstva. Košolná bola kráľovským majetkom včasno-feudálneho uhorského štátu. Táto história obce sa spája s hradom Červený kameň a jeho majiteľmi najmä rodmi Fuggerovcov a Pálfyovcov. Ďalším medzníkom v dejinách obce Košolná je cholerový rok 1831, keď si cholera aj v obci Košolná vyžiadala mnoho životov.
Nepochybne veľmi tragickým dňom pre obec bol 3. september 1663, keď do obce vtrhli Turci v čase medzi 10. a 11. hodinou. Podľa habánskeho kronikára povraždili alebo odvliekli do zajatia 46 osôb a čo nevládali odniesť, spálili.
Na histórií obce sa podpísali aj obidve svetové vojny a Slovenské národné povstanie, na ktorom sa zúčastnili aj rodáci z Košolnej. (Na obrázku Cisár Karol I. vyznamenáva Jána Viskupiča z Košolnej v roku 1918).
CHRONOLÓGIA OBCE
Chronológia dejín obce Košolná v časovom slede podľa zdokumentovaných artefaktov a písomností:
1996 – 700 rokov od prvej písomnej zmienky o existencii obce
1993 – vznik samostatnosti SR
1992 – vyhlásenie zvrchovanosti SR
1990 – voľby do NZ a SNR
1977 – do užívania odovzdaná materská škôlka
1971 – dokončená a odovzdaná nová budova MNV (dnes sídlo OÚ)
1961 – obec mala 734 obyvateľov a 136 domov
1957 – založenie JRD
1945 – oslobodenie obce
1932 – začalo sa vyučovanie v druhej, novopostavenej škole
1930 – obec mala 646 obyvateľov a 106 domov
1908 – založený hasičský zbor
1902 – postavená prvá školská budova
1880 – obec mala 469 obyvateľov a 84 domov
1831 – cholerová epidémia si vyžiadala v obci 43 obetí
1787 – Košolná mala 544 obyvateľov, ktorí bývali v 99 domoch
1732 – postavený filiálny kostolík Povýšenia sv. Kríža
1663 – turecký vpád
1598 – obec mala 87 usadlostí, prvá známa pečať
1543 – z 30 usadlostí je osídlených iba 8
1332 – 1335 – najstarší známy kňaz vo farnosti – Jakub
1296 – brat Marek, prior konventu križiakov vydáva listinu, kde sa medzi dejinami patriacimi k hradu Červený Kameň spomína aj Košolná – prvá písomná zmienka
3 000 p.n.l. – prítomnosť roľníckych komunít v strednej a neskorej dobe kamennej
20 000 p.n.l. – archeologické nálezy zo staršej doby kamennej dokazujúce prítomnosť človeka